Vysielanie zamestnancov v rámci EÚ od 30.07.2020

Zákonník práce vymedzuje základné pojmy ako vysielanie zamestnancov, vysielajúci zamestnávateľ, vyslaný zamestnanec. Tiež určuje, ktoré ustanovenia (pracovné podmienky) sa vzťahujú zamestnanca vyslaného na územie SR (tzv. tvrdé jadro).

V júni 2018 bola prijatá smernica 2018/957, ktorá mení smernicu 96/71/ES o vysielaní pracovníkov. Táto smernica a s ňou spojené zmeny sa začnú aplikovať od 30.7.2020, čo bude znamenať ďalšie komplikácie pre zamestnávateľov, ktorí vysielajú svojich zamestnancov.

Podľa § 5 ods. 4 Zákonníka práce v platnom znení (od 1.7.2020 § 5 ods. 6 Zákonníka práce), vyslaním zamestnanca na výkon prác pri poskytovaní služieb je jeho cezhraničné:

  •  vyslanie pod vedením a na zodpovednosť vysielajúceho zamestnávateľa na základe zmluvy medzi vysielajúcim zamestnávateľom ako cezhraničným poskytovateľom služby a príjemcom tejto služby, ak medzi vysielajúcim zamestnávateľom a zamestnancom existuje počas doby vyslania pracovnoprávny vzťah,

V praxi si pod písmenom a) predstavíme napríklad zmluvu o dielo alebo zmluvu o poskytnutí nejakej konkrétnej služby napr. upratovania. Vysielajúci – slovenský zamestnávateľ udeľuje svojmu vyslanému zamestnancovi naďalej pracovné pokyny a zodpovedá svojmu zmluvnému partnerovi za jeho prácu.

  •  vyslanie medzi ovládajúcou osobou a ovládanou osobou alebo medzi ovládanými osobami, ak medzi vysielajúcim zamestnávateľom a zamestnancom existuje počas doby vyslania pracovnoprávny vzťah,

v tomto prípade hovoríme aj o koncernovom vyslaní, kedy slovenský zamestnávateľ vyšle svojho zamestnanca dočasne pracovať do materskej alebo sesterskej spoločnosti v zahraničí. Nie je rozhodujúce kto udeľuje pokyny a kto zodpovedá za pracovný výkon. Tieto skutočnosti môžu byť predmetom dohody medzi vysielajúcim a hosťujúcim zamestnávateľom, alebo

  • dočasné pridelenie k užívateľskému zamestnávateľovi, ak medzi vysielajúcim zamestnávateľom a zamestnancom existuje počas doby vyslania pracovnoprávny vzťah.

Dočasné pridelenie predpokladá, že vysielajúci zamestnávateľ má povolenie na agentúrnu činnosť (agentúra dočasného zamestnávania) alebo existujú u zamestnávateľa podľa § 58a ods. 1 Zákonníka práce objektívne prevádzkové dôvody.

Ak zamestnávateľ vysiela zamestnanca musí existovať dohoda medzi ním a zahraničným (hosťujúcim) zamestnávateľom a ďalšia dohoda medzi ním a zamestnancom. Pracovná zmluva sa neukončuje, ale naďalej zostáva v platnosti.

Dohoda o vyslaní so zamestnancom musí obsahovať minimálne :

  • deň začatia a deň skončenia vyslania,
  • druh práce počas vyslania,
  • miesto výkonu práce počas vyslania,
  • mzdové podmienky počas vyslania.

Pri inštitúte vyslania je potrebné si uvedomiť, že vyslanie je charakterizované najmä dočasnosťou. Ak chce slovenský podnikateľ dlhodobo vykonávať svoju činnosť v inom členskom štáte EÚ, mal by si tam zriadiť spoločnosť alebo organizačnú zložku svojej slovenskej spoločnosti.

Členský štát do ktorého bol slovenský zamestnanec vyslaný je oprávnený skontrolovať či sú splnené podmienky vyslania a či sú k dispozícii dokumenty, ktoré splnenie podmienok vyslania preukazujú. Týmito dokumentami sú najmä: formulár A1, kópia hlásenia o vyslaní, mzdové podklady (pracovná zmluva, výplatná páska, záznamy o mzde, podklady týkajúce sa určenia výšky mzdy) a záznamy o pracovnom čase zamestnanca.

Od 30. júla 2020 čakajú vyslaných zamestnancov a vysielajúcich zamestnávateľov viaceré zmeny, spôsobené prijatím novelizácie k smernici o vysielaní a jej prevzatím do právneho poriadku SR.

Vyslanie zamestnanca na výkon práce do zahraničia prichádza do úvahy napríklad v prípade, keď zamestnávateľ (s.r.o.) získal zákazku v niektorom členskom štáte EÚ (v Rakúsku) na dodanie a montáž strojov. 

Okrem toho je domáci zamestnávateľ povinný ešte pred vyslaním informovať domáceho zamestnanca o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania podľa práva členského štátu, na ktorého územie je vyslaný s tým, že informáciu o pracovnom čase a výmere dovolenky musí oznámiť písomne.  

Podľa zákona o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb je domáci zamestnávateľ povinný poskytnúť na žiadosť Národného inšpektorátu práce potrebné informácie na účely identifikácie vyslania a kontroly dodržiavania pravidiel vyslania ako aj ďalšie informácie súvisiace s vyslaním.

Máte otázky ? Opýtajte sa nás na een@rpicpo.sk


 
  21.7.2020 | Autor: Enterprise Europe Network | Informačné materiály | zobrazené: 2037 krát | Zdieľajte na facebooku