Vysielanie pracovníkov po skončení prechodného obdobia (od 1. januára 2021)
V smernici 96/71/ES sa stanovuje právny rámec, ktorý sa uplatňuje na podniky so sídlom v členskom štáte EÚ, ktoré vysielajú pracovníkov do iného členského štátu EÚ.
V smernici 96/71/ES sa stanovuje právny rámec, ktorý sa uplatňuje na podniky so sídlom v členskom štáte EÚ, ktoré vysielajú pracovníkov do iného členského štátu EÚ.
Po skončení prechodného obdobia sa smernica 96/71/ES prestane uplatňovať na:
- podniky so sídlom v členskom štáte EÚ (ďalej len „podniky v EÚ“), ktoré vysielajú pracovníkov do Spojeného kráľovstva, a
- podniky so sídlom v Spojenom kráľovstve (ďalej len „podniky v Spojenom kráľovstve“), ktoré vysielajú pracovníkov do EÚ.
V týchto prípadoch sa od skončenia prechodného obdobia v súvislosti s vysielaním pracovníkov do EÚ namiesto toho uplatňujú tieto podmienky:
- Bude sa uplatňovať vnútroštátne právo členských štátov EÚ, pričom sa zohľadnia aj záväzky obsiahnuté v budúcej dohode o partnerstve medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom, ako aj záväzky a obmedzenia, ktoré EÚ a jej členské štáty prijali v rámci Všeobecnej dohody WTO o obchode so službami (GATS) v súvislosti s dočasnou prítomnosťou určitých kategórií fyzických osôb v EÚ s cieľom poskytovať služby.
- Podľa článku 1 ods. 4 smernice 96/71/ES členské štáty pri uplatňovaní vnútroštátneho práva v prípade vysielania pracovníkov nesmú poskytovať výhodnejšie podmienky podnikom založeným v tretej krajine než podnikom zriadeným v EÚ. Členské štáty musia teda od skončenia prechodného obdobia zabezpečiť, aby pracovníci, ktorí boli vyslaní na ich územie podnikmi so sídlom v Spojenom kráľovstve, mali prinajmenšom také podmienky zamestnania, aké sa vzťahujú na pracovníkov vyslaných do tohto členského štátu podnikom so sídlom v EÚ.
- Výnimkou z týchto všeobecných zásad je prípad zamestnancov presunutých v rámci podniku, konkrétne riadiacich pracovníkov, odborníkov a zamestnancov na pozícii stážistu, ktorých do EÚ presunuli spoločnosti so sídlom v Spojenom kráľovstve podliehajúce právu EÚ. Smernicou sa harmonizujú podmienky vstupu, pobytu a mobility v rámci EÚ v prípade pracovníkov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín a ktorí sú presunutí skupinou podnikov so sídlom mimo EÚ do subjektu patriaceho do tej istej skupiny so sídlom na území EÚ. Smernica sa vzťahuje na pobyty do troch rokov v prípade riadiacich pracovníkov a odborníkov a do jedného roka v prípade stážistov. Zabezpečuje rovnaké zaobchádzanie, pokiaľ ide o odmeňovanie a oblasti sociálneho zabezpečenia, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia.
Po skončení prechodného obdobia sa okrem toho smernica 96/71/ES bude naďalej uplatňovať na prípady, keď podnik v EÚ vyšle štátneho príslušníka Spojeného kráľovstva, ktorý sa legálne zdržiava a pracuje v členskom štáte EÚ, do iného členského štátu EÚ, bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa vstupu, pobytu a prístupu k zamestnaniu pracovníkov z tretích krajín, pokiaľ sú tieto právne predpisy v súlade s právom EÚ. Podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vander Elst je obmedzením slobody poskytovať služby, ak členský štát (hostiteľská krajina) vyžaduje, aby pracovníci z tretích krajín, ktorí sú pravidelne a obvykle zamestnávaní poskytovateľom služieb usadeným v inom členskom štáte a ktorí sú vyslaní do prvého uvedeného členského štátu, podliehali administratívnym formalitám, napríklad povinnosti získať pracovné povolenie. Takéto obmedzenie je v súlade so slobodou poskytovať služby len vtedy, ak je odôvodnené legitímnym všeobecným záujmom a je primerané.
3.8.2021
| Autor: Enterprise Europe Network
| Podnikanie na jed...
| zobrazené: 1140 krát |
Zdieľajte na facebooku
Zdieľajte na facebooku
